xaillesj

Idea projektu

---

Popis projektu

EN The existence of a settlement in this locality is documented in writing as early as the 13th century. After the abolition of serfdom in 1850, Kohoutovice was an independent municipality until the Czechoslovak Republic, when in 1919 they became part of the Greater Brno. Construction development of the village occurred especially after 1925, when it was electrified. But the real transformation of a rural settlement into a complex urban district began in 1970 and lasted in several stages for almost twenty years. Historic Core, which was situated in a valley between wooded hillsides, was surrounded along the ridge urban class, to which new streets were gradually connected with residential blocks and primary amenities such as schools, kindergartens, shops and a clinic, post office, but to the planned construction of a cultural and educational facility, which was to to include a multi-purpose hall for 250 people, a wedding hall, a cinema and clubrooms, never never happened. Despite the fact that several buildings were added to the estate after 1989 amenities such as a water park, hypermarkets, restaurants, the absence of amenities with cultural overlaps still plagues people today. Building development in the wooded hills around the original settlement has created a very interesting panorama, the diversity of which is enhanced by the fact that the the design of the individual parts of the housing complex, often completely different experimental approaches, which verified in practice the interventions in the existing settlement in complicated natural environment. In the valley itself, the intervention into the existing structure was initially more subtle, the new buildings respected the rural character and scale, but by the end of the 1980s saw the destruction of the historic centre of the village and the construction of tall prefabricated houses right there. Today, most of the housing stock and from a structural and technical point of view the estate is in good condition, but ensuring its functioning as a single entity, blurring the dividing lines between old and new, or the removal of undefined white spaces, has not yet been completed. The site under study is precisely the white space that has been created in the interface between construction activities, different in time and space. It is bounded to the west by Libušina třída, which is bordered by housing and a new supermarket, and to the north by Žebětínská Street, which is lined with new terraced housing, and from the south by the former centre of the village, the eastern part of which, after demolition, was built up with prefabricated apartment houses and the western part was supplemented by new family houses. In the centre only the Chapel of St. Family consecrated in 1908 and the former functionalist school by Josef Polášek from 1939, now the local office. It has an area of approximately 55 000 m2, is overgrown It is surrounded by greenery and harbours a collection yard. It is accessible from practically every side through cul-de-sacs ending in a thicket of trees. The aim of this urban planning study is not only to design on an unused area what as many residential units as possible, while complying with all relevant standards, but also to create to create a logical link between the diverse adjacent areas, to balance and create subtle transitions between their morphologies and, last but not least, to contribute to the functions that are lacking in the whole housing estate and not only in the area under consideration. It also seeks to bring back the centre to its original location, taking into account the existing situation, taking into account natural environment and by actively seeking and highlighting spatial relationships, which should naturally build up in the centre. In view of this intention, the attention has been paid to the location of amenity facilities. From the transport point of view, the simplification of the connection is proposed in the area under consideration the large circular Libušina Avenue with Žebětínská Street leading to the original buildings in valley. This will resolve the connection of the proposed site to the individual existing parts of the it will also facilitate the blind traffic system in the vicinity of the local authority. In touch of the old and proposed road system is the proposed square. The southern and northern arms of the proposed transport system are also linked by the underground garages proposed for the two groups of terrace houses whose sufficient capacity to serve other residential units in the vicinity, or public parking. The design of the development itself was based first on the enclosure of the individual residential development from the side of the new transport network, then from the extension and location of the amenities, the design of the isolation green area to the traffic artery and finally, the organisation of the internal environment with terraced buildings using the configuration of the terrain. The square proposed by the local authority has the ambition to become a renewed cultural and spiritual centre of the whole of Kohoutovice. Although the Chapel of the Holy Family cannot be described as a significant cultural monument, its genius loci is in the wider context is undeniable. The composition of the square around the axis of the view of it therefore seemed a logical step. Furthermore, it was clear that, in addition to the local authority building (former school) would need a sensitive extension which, in addition to increasing capacity, at least offset the weight of the frontage, currently facing the area in front of the Chapel. SK Existencia osídlenia v tejto lokalite je písomne doložená už v 13. storočí. Po zrušení poddanstva od roku 1850 boli Kohoutovice samostatnou obcou až do vzniku Československej republiky, kedy sa v roku 1919 stali súčasťou Veľkého Brna. Stavebný rozvoj obce nastal najmä po roku 1925, kedy bola elektrifikovaná. Ale skutočná premena sídla vidieckeho typu na komplexnú mestskú štvrť začala v roku 1970 a v niekoľkých etapách trvala takmer dvadsať rokov. Historické jadro, ktoré sa nachádzalo v údolí medzi zalesnenými svahmi bolo po hrebeni obopnuté mestskou triedou, na ktorú sa postupne pripájali nové ulice s obytnými blokmi a primárnou občianskou vybavenosťou ako sú školy, škôlky, obchody, poliklinika, pošta, ale k plánovanej výstavbe kultúrneho a osvetového zariadenia, ktoré malo obsahovať viacúčelovú sálu pre 250 osôb, sobášnu sieň, kino a klubovne nikdy nedošlo. Napriek tomu, že po roku 1989 pribudlo na sídlisku niekoľko objektov občianskej vybavenosti ako aquapark, hypermarkety, reštaurácie, absencia vybavenosti s kultúrnymi presahmi trápi ľudí dodnes. Stavebný rozvoj v zalesnených návršiach okolo pôvodného osídlenia vytvoril veľmi zaujímavú panorámu, ktorej rozmanitosť je umocnená ešte tým, že k navrhovaniu jednotlivých častí obytného súboru boli zvolené často úplne odlišné experimentálne prístupy, ktoré overovali v praxi zásahy do jestvujúceho osídlenia v komplikovanom prírodnom prostredí. V samotnom údolí bol zásah do jestvujúcej štruktúry spočiatku jemnejší, novovznikajúce objekty rešpektovali vidiecky charakter a mierku, ale koncom osemdesiatych rokov došlo k likvidácii historického centra obce a výstavbe vysokých panelových domov priamo tam. V súčasnosti už došlo k obnove väčšiny bytového fondu a zo stavebno-technického hľadiska je sídlisko v dobrej kondícii, ale zabezpečenie jeho fungovanie ako jedného celku, zotretie deliacich čiar medzi starým a novým, či odstránenie nedefinovaných bielych miest, nebolo ešte zavŕšené. Lokalita, ktorá je predmetom štúdie je práve tým bielym miestom, ktoré vzniklo na rozhraní stavebných činností, rôznych v čase aj v priestore. Zo západu je ohraničené Libušinou třídou, na ktorú nadväzuje bytová výstavba a nový supermarket, zo severu ulicou Žebětínská, na ktorej je nová radová výstavba a z juhu bývalé centrum obce, ktorého východná časť bola po zbúraní zastavaná panelovými bytovými domami a západná doplnená novými rodinnými domami. V strede zostala len kaplnka Sv. Rodiny vysvätená v roku 1908 a bývalá funkcionalistická škola od Josefa Poláška z roku 1939, dnes miestny úrad. Má rozlohu približne 55 000 m2, je porastená náletovou zeleňou a ukrýva zberný dvor. Prístupná je prakticky z každej strany slepými uličkami končiacimi v húštine stromov. Cieľom tejto urbanistickej štúdie nie je len navrhnúť na nevyužitom území čo najviac bytových jednotiek s dodržaním všetkých príslušných noriem, ale aj vytvoriť logický spojovací článok medzi rôznorodými priľahlými územiami, vyvážiť a vytvoriť jemné prechody medzi ich tvaroslovím a v neposlednom rade prispieť aj doplneniu funkcií, ktoré chýbajú celému sídlisku a nielen riešenej lokalite. Snahou je aj vrátiť centrum na pôvodné miesto s prihliadnutím na jestvujúci stav, s prihliadnutím na prírodné prostredie a aktívnym vyhľadávaním a zvýraznením priestorových vzťahov, ktoré by mali prirodzene gradovať v centre. Vzhľadom na tento zámer bola zvýšená pozornosť venovaná umiestňovaniu objektov občianskej vybavenosti. Z dopravného hľadiska je v riešenom území navrhnuté zjednodušenie prepojenia veľkej okružnej Libušinej třídy so Žebětínskou ulicou vedúcou k pôvodnej zástavbe v údolí. Tým sa vyrieši napojenie navrhovanej lokality na jednotlivé jestvujúce časti a uľahčí sa aj slepému dopravnému systému v okolí miestneho úradu. V dotyku starého a navrhovaného komunikačného systému je navrhnuté námestie. Južné a severné rameno navrhovaného dopravného systému je prepojené aj podzemnými garážami navrhnutými pre dve skupiny terasových domov, ktorých kapacita je dostatočná na to, aby mohli slúžiť aj iným bytovým jednotkám v okolí, resp. verejnému parkovaniu. Návrh samotnej zástavby vychádzal najprv z uzatvorenia pozemkov individuálnej bytovej výstavby zo strany novej dopravnej siete, ďalej z rozšírenia a umiestnenia objektov občianskej vybavenosti, návrhu izolačnej zelene k dopravnej tepne a nakoniec k zorganizovaniu vnútorného prostredia terasovými objektmi využijúc konfiguráciu terénu. Námestie navrhované pri miestnom úrade má ambíciu stať sa obnoveným kultúrnym a duchovným centrom celých Kohoutovic. Hoci kaplnku Sv. Rodiny nemožno označiť za významnú kultúrnu pamiatku, jej genius loci je v širšom kontexte nepopierateľný. Komponovanie námestia okolo osi priehľadu na ňu sa zdalo preto logickým krokom. Ďalej bolo jasné, že k budove miestneho úradu (bývalej školy) bude potrebná citlivá dostavba, ktorá, okrem zvýšenia kapacity, prinajmenšom vyrovná váhu priečelia, v súčasnosti otočeného k priestoru pred kaplnkou. Ten si zase zaslúži upokojenie pohľadu (napríklad umeleckým dielom) skôr ako narazí na panelák stojaci v mieste bývalého jadra obce. Keď sa ale vrátime pred novú severnú fasádu miestneho úradu, vidíme na protiľahlej strane námestia kostol. Pre miesto kde býva 13 000 duší a žiadna budova tohto druhu tam nie je, to azda možno pripustiť. Ak sa vrátime k úvodu textu, kde sa spomína nikdy nepostavená budova s viacúčelovou sálou pre 250 osôb, sobášnou sieňou a klubovňami, ktorá všetkým chýba, tak sa zdá, že je reč o tom istom. Na vyváženie a možno aj trochu odľahčenie vážnych tém, ktoré sa riešia na námestí je navrhnutý park pozdĺž Libušiny třídy. Začína výletným hostincom pri vyústení chodníkov z obytnej zóny a športového areálu na severe, pokračuje kľukatým chodníkom pod násypom cesty, pri fontánke minie klubové priestory hornej skupiny terasových bytov a vrcholí pri okrúhlom objekte vedľa skejtparku pod zastávkou MHD. Na tomto mieste by sa podľa Google Maps malo nachádzať Muzeum hořícího pařezu na pamiatku udalostí, ktoré sa odohrali v 21. augusta 2012 od 12:54 do 13:19hod (tretie vydanie „Hořícího pařezu“ vraj vyšlo v roku 2017 a je označené zlatou bodkou). Z tohto miesta vedie pozdĺž hlavnej prístupovej komunikácie až na námestie priamy chodník a tým sa kruh uzatvára.

Technické informace

---