EN
A law is a code of conduct modifying human behavior. However, as we all know, they are often broken. Are there any unbreakable laws? Yes, those that come from nature itself. Yet we still try to gain control, commanding when it should rain, where the river should run, where a tree should grow, we attempt to enforce new rules. The harder we fight her, the stronger she retaliates. We do it all just for ourselves, for our comfort, for the moment of awe when we enter a soaking wet forest smelling of mushrooms and moss. In the end, we return to our homes and leave all the beauty behind. We don't care about what nature truly offers to us, we don´t care, what we give back.
We believe this is wrong. We didn't come from nature just to destroy it. We shouldn't fight it. As we walk through the trees towards Jeseník, we observe the majestic green silhouettes surrounding its valley. The city is engulfed in a mix of curative springs, clean air and unrestrained flora.
We come to understand how hard nature tries to be a part of our everyday life. Our goal is to find balance and prosperity in symbiosis with nature.
SK
Zákon, je právna norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí. Dobre vieme, že zákony sa často porušujú. Existuje ale taký zákon, ktorý nikto nikdy neporuší ? Je to zákon prírody. A my sa stále snažíme získať nad ňou moc, rozkazujeme, kedy má pršať, kedy má byť zima, kadiaľ má tiecť rieka, kde má aký strom rásť, vymýšľame jej nové pravidlá, podľa ktorých sa má ona riadiť. Čím urputnejšie s ňou bojujeme, tým viac nám dáva pocítiť svoju silu. A robíme to všetko len pre seba, pre naše pohodlie a aby sme mohli pokrytecky hýkať, keď vojdeme do vôňou machu nasiaknutého lesa, kde sa slnko nežne preplieta pomedzi pavučiny a kvapky rosy iskrivo skáču po lístkoch papradí. Nakoniec prídeme z lesa a bujné rozplývanie sa nad krásami prírody odíde. Už nás nezaujíma čo nám príroda dáva a čo jej my vraciame. Nemyslíme si, že toto je tá správna cesta. Príroda nás nestvorila, aby nás zabila. Netreba s ňou bojovať. Sama ona nám predsa dala život. Cesty ako stuhy natiahnuté medzi stromami nás vedú do Jeseníka. Do mesta, do ktorého stačí len cestovať autobusom, aby človek blažený neodlepil nos zo skla okna, kochajúc sa zelenými siluetami. Do mesta, kde sa živly vody, vzduchu a zeme rozpínavo natískajú tak silno k sebe, že nás jeho atmosféra pohlcuje. Prichádzame, aby sme my, študenti fakulty architektúry pochopili, že príroda chce stáť pri nás a pomáhať nám v každodennom bytí. Ide nám o to, aby sme odhalili jej vedomie, s pomocou ktorého vieme budovať vlastnú prosperitu na prosperite prírody. Nečakajme na vlak, budúcnosť stojí pred dverami.