Pri porovnaní omietania dodatočne zatepleného muriva a jednovrstvovej konštrukcie som zistil niekoľko podstatných rozdielov. Najväčšie z nich sú - nižšia časová a pracovná náročnosť, ekologická stopa a rozdiel v trvanlivosti. Menej významným rozdielom sú celkové náklady. Samotné murivo je síce drahšie ako bežné murivo, ale po zohľadnení všetkých aspektov súvisiacich s inštaláciou dodatočnej izolácie nie je tento rozdiel výrazný.

Našiel som sedem hlavných rozdielov medzi omietaním jednovrstvového muriva, napríklad tehál plnených minerálnou vlnou, a tehál so zatepľovacím systémom.

1. Vyrovnávacia/uzatváracia vrstva

Prvé rozdiely pri práci so zatepľovacím systémom si možno všimnúť ešte pred jeho aplikáciou. Pod zateplenie sa totiž odporúča naniesť celoplošnú vyrovnávaciu vrstvu. Možno ju označiť aj ako tesniacu vrstvu. Tento krok výrobcovia často ani nespomínajú, a pritom ide o jeden z najdôležitejších krokov, ktoré zabezpečia správne utesnenie budovy. Môže ísť napríklad o 10 milimetrovú klasickú jadrovú vápennocementovú omietku alebo o 3 milimetre hrubú celoplošnú stierku, ktorá v podstate utesňuje povrch muriva. Takto si môžeme byť istí, že cez konštrukciu nebude prúdiť žiadny vzduch. To je dôležité najmä v dome, na ktorý chceme čerpať dotácie. V takom prípade musíme vždy vykonať tzv. blower door test, ktorý v dome vytvorí podtlak a umožní nám zistiť, ako tesný je plášť budovy. Ďalšie dôvody na vykonanie tejto vrstvy súvisia so šírením radónu z podložia alebo s protipožiarnou ochranou pri väčších budovách.

2. Práca s izolantom

Ďalším dodatočným krokom a najväčším rozdielom je samotné lepenie izolantu. Tento krok možno v prípade jednovrstvového muriva úplne vynechať, pretože na tehle nie je potrebná žiadna dodatočná izolácia. Pri lepení polystyrénového izolantu treba dodržiavať niekoľko podmienok a pravidiel. Lepidlo je potrebné naniesť po celom obvode dosky a do plochy umiestniť tzv. tri buchty, t. j. vrstvu lepidla na troch miestach, aby riadne priľnulo. Celkovo by malo lepidlo pokryť približne 40 % plochy jednej polystyrénovej dosky. V prípade izolácie z minerálnej vlny sa odporúča naniesť lepidlo celoplošne.

3. Kotvenie izolantu

Tretím rozdielom je ukotvenie izolantu, ktoré je potrebné vykonať pomocou tanierových hmoždiniek. V súčasnosti sa najčastejšie používa možnosť zapustenej montáže, t. j. zapustenie hmoždiniek do izolantu. To však zanecháva na povrchu ryhy, ktoré sa preto musia vyrovnať špeciálnymi terčíkmi. Často sa uvádza pomer, koľko hmoždiniek je potrebných na meter štvorcový izolácie, tzv. kotviaci plán. Predtým by sa mala riadne vykonať skúška na určenie vytrhávacej sily hmoždinky.

4.Ekologická stopa

Štvrtým rozdielom je ekologická stopa, ktorá zostane po vyrovnaní povrchu izolantu. To sa robí aj pri jednovrstvovom murive, ale v porovnaní s polystyrénom sa odpad môže zbierať. Pri škrabaní povrchu odpadávajú len zvyšky cementu, ktoré sa dajú jednoducho zachytiť na plachtu umiestnenú pod stenou a následne zlikvidovať. V prípade polystyrénu sa naruší povrch izolácie. Zvyšky materiálu sa tak rozfukujú do okolia na vzdialenosť desiatok až stoviek metrov.

5. Väčšia náchylnosť na poškodenie

Piatym rozdielom, na ktorý investori pri stavbe možno hneď nepomyslia, je, že povrch fasády s dodatočným zateplením je náchylnejší na poškodenie. Stačí náhodný zásah do zatepľovacieho systému nástrojom alebo materiálom a okamžite sa objaví priehlbina. K poškodeniu často dochádza pri odstraňovaní lešenia alebo pri používaní domu. Samozrejme, k poškodeniu budovy môže dôjsť aj pri jednovrstvovom murive. Keďže je však povrch tvrdší, poškodenie nie je také viditeľné. Pri izolačnej vrstve je poškodenie viditeľné v podstate okamžite. Okrem toho sú opravy zatepľovacieho systému často komplikovanejšie a náročnejšie.

6. Celkové množstvo

Predposledným rozdielom je finančná čiastka. Častým argumentom pre výber práve zatepľovacích systémov je, že tehly na jednovrstvové murivo sú drahšie ako bežné. To je, samozrejme, fakt. Je však dôležité vedieť správne vypočítať a započítať všetky práce navyše a sumy za materiál, ktoré sú potrebné pri stavbe so zatepľovacím systémom. Celkový rozdiel potom nie je taký veľký. Investori často zabúdajú zohľadniť čas a náklady na prácu robotníkov alebo aj sumy za požičanie rôznych nástrojov na dlhší čas, napríklad lešenia. A to nie sú zanedbateľné položky. Pri stavbe svojpomocne sa na tieto sumy pozerá inak, pričom čas je dôležitejším faktorom.

7. Životnosť

Posledným rozdielom je rozdiel v životnosti. Ak si investor v krátkodobom horizonte vyberie lacnejšiu možnosť so zatepľovacím systémom, rozdiel v nákladoch v dôsledku údržby a opráv môže byť z dlhodobého hľadiska vyšší. Životnosť zatepľovacieho systému s dodatočnou montážou je 25 až 30 rokov. Jednoplášťové murivo s vhodnou konečnou úpravou má životnosť 100 až 150 rokov. Okrem toho najväčší rozmach zatepľovania panelových budov a starších domov nastal približne pred 20 rokmi. To znamená, že životnosť zateplenia sa pomaly končí. Zatiaľ čo jednoplášťový murovaný dom nemusí riešiť stratu tepelnoizolačných vlastností po celé generácie.